Na Vianočnom turnaji v basketbale 3×3 2024, ktorý organizoval náš klub 29.12.2024 sme stretli aj nášho bývalého hráča Vlada Popoviča.

Vlado, vítame Ťa po rokoch na „palubovke“ Humenného. Tvoja návšteva nás veľmi potešila a tak by sme to radi využili a položili Ti pár otázok o Tvojom pôsobení po odchode z humenských paluboviek.

Od Tvojho pôsobenia v humenskom klube ubehlo už pár rokov. Vieme o Tebe, že po odchode z rodnej Sniny si zakotvil v Nemecku. Ako sa Ti darí v ďalšom Tvojom pôsobení na novom pôsobisku?

Ďakujem za opýtanie darí sa mi celkom dobre.

Čo Ťa viedlo k zmene pôsobiska?

V roku 2014 sme sa rozhodli s manželkou vyskúšať si život v zahraničí a keďže moji súrodenci žijú už dlhšie v Nemecku, rozhodovanie bolo celkom ľahké.

To znamená, že si ostal pri basketbale?

Pôvodne som odchádzal do Nemecka so zámerom pomôcť bratovi , ktorý vlastní fitness štúdio , ale osud ma opäť priviedol k basketbalu.

Ako teda pokračuje Tvoja kariéra?

Ľudia z klubu, v meste kde žijeme sa odniekiaľ dozvedeli, že som basketbalový tréner a tak mi zavolal prezident klubu či by som nechcel u nich robiť s mládežou. Po zvážení som sa rozhodol, že ak môj syn dorastie do veku keď by mohol začať s basketbalom tak by som to mohol skúsiť. V roku 2020 som začal s kategóriou U8, najprv len hravou formou. Po roku a pol sme ich prihlásili do súťaže v kategórii U10. Hneď v prvom roku sme skončili na prvom mieste v regionálnej súťaži, ale hlavne technicky sme na tom boli omnoho lepšie ako naši súperi. V roku 2022 klub podpísal sponzorskú zmluvu so silnou farmaceutickou spoločnosťou a tak mi ľudia z klubu ponúkli či by som sa nechcel venovať trénovaniu profesionálne. Zmluvu som podpísal na 5 rokov, robím hlavného trénera mládežníckej akadémie. Aktuálne trénujem kategórie U14 a U8, okrem toho učím na 5 základných školách v rámci hodín telesnej výchovy basketbal, keďže klub má zmluvy o kooperáci s týmito školami. Takto si vyhľadávame nové talenty. Aktuálne máme skoro všetky mužstvá v klube plné, takže nové deti musia ísť na čakaciu listinu. Okrem toho keďže sa basketbal mení rýchlym tempom, začal som sa vzdelávať. Postupne som získal trénerské licencie na mini basketbal, licenciu D, C a DBBC a aktuálne som začal štúdium B licencie po získaní ktorej už môžem viesť mužstvá z 2. Bundesligy.

Trénuješ teda nové generácie basketbalistov. Okrem detí v klube však vedieš k láske
k basketbalu aj svojho syna? Ide v Tvojich šľapajach?

Syn Rafael hráva a ide mu to celkom dobre, aj keď spočiatku nejavil o basketbal až taký veľký záujem, teraz ho miluje.

Na svoj vek je pomerne vysoký. Spomínal si, že hraje basketbal nie len vo svojej kategórii,
ale hraje už aj v starších kategóriách a to U14 a U16. Ako sa mu darí tam?

Teraz vo februári bude mať 13 rokov. Trénuje v kategórii U14, kde aj hráva a je kapitánom. Okrem toho hráva aj v kategórii U16 a najnovšie si ho skúša aj tréner U18. V jeho ročníku narodenia 2012 sa dostal do výberu spolkovej krajiny Baden-Wuertemberg a budúci rok by sa tak mal zúčastniť výberových turnajov do nemeckej reprezentácie. Teší ma, že sa mu darí, ale najdôležitejšie je aby ho basket bavil a mal radosť z hry. Do ničoho ho netlačím, samozrejme že má moju podporu.

Ako vidíš pôsobenie tu na Slovensku a v Nemecku? Keď porovnáš rozvoj basketbalu u nás a v Nemecku sú rozdiely medzi týmito krajinami?

Je to veľmi ťažké porovnávať, Nemecko je 85 mil. krajina s množstvom rôznych národností. Len v našom klube máme cez 20 národností. V nemeckom mládežníckom basketbale je cítiť veľký vplyv bývalej juhoslovanskej basketbalovej školy, keďže je tam veľké množstvo trénerov z týchto krajín. Navyše po zisku titulu majstra sveta záujem o basketbal ešte vzrástol. Najväčší rozdiel je v konkurencii, ktorá je obrovská. Len v našej spolkovej krajine žije cez 11 mil. obyvateľov a v Bezirku (kraji) kde žijeme funguje veľké množstvo basketbalových klubov .

Vráťme sa teraz k Tvojmu pôsobeniu na Slovensku. Ako si spomínaš na svoje baketbalové začiatky?

S basketbalom som začínal pomerne neskoro v 13 rokoch v už bývalej Slávii Snina u trénera pána Adamca. On ma uviedol do základov tejto hry. Aj keď som bol o dva roky mladší ako všetci moji spoluhráči hrával som pravidelne až do mojich 16 rokov.

Ako si sa ocitol na humenských palubovkách?

Po prechode na strednú školu do Humenného ma zlanáril môj vtedajší učiteľ matematiky pán tréner Rudolf Škovranko, aby som to skúsil vo vtedajšej Lokomotíve Humenné. Hneď po prestupe som začal pravidelne hrávať za mladších dorastencov a v mojej druhej sezóne striedavo aj za starších dorastencov , s ktorými sme postúpili do vtedajšej 1. dorasteneckej ligy. Po maturite som odišiel na vysokú školu a moje hráčske pôsobenie v Humennom som ukončil.

V Humennom si teda pôsobil ako hráč. Ako hodnotíš pôsobenie v humenskom klube?

Na moje 3 roky strávené v humenskom klube mám len tie najkrajšie spomienky. Trénoval som pod vedením úžasných trénerov pána Mocáka, Babjaka a Škovránka, ktorí mi dali veľa aj po ľudskej stránke. So spoluhráčmi sme vytvorili vynikajúcu partiu a naše priateľstvá trvajú ešte stále. S niektorými spoluhráčmi som v pravidelnom kontakte.

Vieme, že po skončení basketbalového klubu TJ Slávia Snina Tvoja basketbalová kariéria
pokračovala v novom basketbalovom klube BKS Snina, kde si po ukončení svojej hráčskej
kariéry pôsobil ako tréner. V čase Tvojho pôsobenia v tomto klube dosiahol tento klub
viaceré úspechy v rôznych kategóriách na niekoľkých úrovniach. Ako hodnotíš túto časť svojej basketbalovej kariéry?

S trénovaním mládeže som začal ešte počas mojej hráčskej kariéry. Ako učiteľ telesnej výchovy na ZŠ Študentskej som viedol školské športové stredisko zamerané na basketbal. Chlapcov som si vybral na začiatku 5. ročníka a pracoval som s nimi 4 roky, ktoré vyvrcholili 1. miestom v celoslovenskej lige starších žiakov a celkovým 2. miestom na finálovom turnaji o majstra Slovenska. Dodnes si myslím, že sme vtedy boli najkvalitnejšie mužstvo v súťaži, čo sme potvrdili suverénnym prvým miestom po dlhodobej časti, v ktorej sme prehrali jediný zápas a to hneď prvý v Prievidzi. Chlapci však psychicky nezvládli tlak domáceho prostredia pred, do posledného miesta zaplnenou, športovou halou v Snine, ktorá bola takto zaplnená počas celej sezóny. Je to unikát, že na starších žiakov chodilo v priemere 500 divákov a neviem o tom, že by sa to vôbec v akomkoľvek športe na Slovensku vôbec mohlo zopakovať. Okrem toho sme v tej sezóne vyhrali ešte známy medzinárodný turnaj Badem v Žiline a čerešničkou na torte bola nominácia 3 mojich hráčov do reprezentácie Slovenska. Som veľmi hrdý na to že s teamom z malého mesta bez basketbalovej tradície sme porážali veľké basketbalové bašty ako Inter Bratislava, Prievidza, Žilina, Svit atď. Moje trénerské pôsobenie v Snine som ukončil po 4 rokoch, keď som prijal ponuku BK 99 Prešov, kde som ako tréner 2 roky viedol športové triedy.

Čo Ťa čaká v najbližšom období?

Okrem ligových zápasov sa chystáme s U14 cez Veľkonočné sviatky na medzinárodný turnaj Eurobasket do Prahy. Okrem to pre mňa, ako veľkého fanúšika španielskej basketbalovej školy ma veľmi teší, že sme nadviazali spoluprácu s mládežníckou akadémiou FC Barcelona a v septembri u nás usporiadajú camp.

Aké plány máš do budúcnosti?

Mám túžbu vybudovať mládežnícku akadémiu, ktorá bude mať dobré meno v celom Nemecku, aby to bola pre chlapcov česť hrať v našom klube a odchádzali dobre pripravený na dospelý a možno aj profesionálny basketbal.

Vlado, sme radi, že si nám venoval pár minút svojho vzácneho času. Prajeme Ti nech sa Ti
aj naďalej darí v Tvojom osobnom živote, ako aj profesionálnej basketbalovej kariére
nie len v tomto Novom roku 2025, ale aj v ďalších rokoch a prajeme aj Tvojmu synovi,
aby sa mu darilo v baskebalovej kariére, ako aj vo všetkých oblastiach života.
Ďakujeme Ti za rozhovor a tešíme sa na ďalšie stretnutie.

P.A.